Niektoré kultivary krušpánu prirodzene vytvárajú hustú vonkajšiu vrstvu lístia, zatiaľčo iné majú medzi stonkami a listami väčšie medzery. Mladým rastlinám sa treba spočiatku trocha venovať, zvlášť tým, pri ktorých popustíme uzdu svojej fantázie. Ak pre výsadbu zvolíme vhodný kultivar s ohľadom na rýchlosť rastu a veľkosť rastliny v dospelosti, po určitom čase sú potrebné už iba veľmi malé zásahy ako strihanie a riedenie.

Kultivary krušpánu s hustými korunami (napr. Buxus sempervirens ‚suffruticosa‘), je potrebné riediť raz za jeden až dva roky. Hustá zeleň na vonkajšej strane rastliny zabraňuje prenikaniu svetla do vnútornej časti koruny. Tým podporuje vznik vlhkého, málo svetlého prostredia a vytvára tak priaznivé podmienky pre výskyt ochorení.

Riedenie sa vykonáva odstránením 7-15cm dlhých častí vrcholových vetiev po obvode celej kupoly. Riedenie podporuje cirkuláciu vzduchu a prienik svetla, čím sa vo vnútri rastliny vytvorí prostredie menej vhodné pre vznik hubových ochorení. Takéto preriedenie vetví tiež podporuje rast lístia vo vnútri krušpánu a zosilnenie kostrových vetví. Rastlina zosilnie a zmohutnie, vetvy sa stávajú silnejšími a odolnejšími aj proti mechanickému poškodeniu. Pravdepodobnosťže sa rastlina poškodí pod návalom snehu je menšia.

Riedenie môže byť vykonávané počas roka s výnimkou neskorého leta alebo skorej jesene. Prerezanie v tomto období môže podporiť rast nových výhonkov, ktoré nemusia dostatočne vyzrieť pred príchodom chladného počasia a mohli by sa pri nízkych teplotách poškodiť.

Kultivary krušpánov ktoré nevytvárajú husté vonkajšie olistenie sú strihané kvôli dosiahnutiu väčšej uniformity – formálnosti a vytvoreniu hustejšej vonkajšej vrstvy. Strihom sa tieto vlastnosti dosiahnu, ale na druhej strane sa tiež menia vyššie uvedené vlastnosti (cirkulácia vzduchu, nedostatok svetla) ktoré môžu zvýšiť výskyt ochorení. Strihané rastliny by mali byť riedené príležitostne.