V posledných rokoch straší pestovateľov krušpánu škodca zvaný vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis). Zelené húsenice môžu byť na prvý pohľad ťažko spozorované až kým neznečistia rastlinu svojimi výtrusmi a pavučinami. Tomuto cudzokrajnému škodcovi sa u nás s otepľovaním klímy pomaly začína dariť aj prezimovať. Zvlášť v teplejších oblastiach alebo počas rokov so slabšou zimou. Populáciu vijačiek tiež priebežne dopĺňame importovaním rastlín z domovských krajín tohto škodcu.

Vývojový cyklus a spôsobenéškody

V našich podmienkach sú bežné dve až tri generácie ročne objavujúce sa od apríla až mája do septembra. V teplejších oblastiach alebo v oblastiach s neskorším nástupom chladnejšieho počasia sa môžu vyskytnúť až štyri generácie do roka. Počas zimy vijačka hybernuje ako dospievajúca zakuklená larva, asi 5-10mm dlhá, ukrytá v štrbinách v okolí rastlín, alebo aj priamo na rastline v úkryte zhotoveného z dvoch listov pevne spojených hodvábnou pavučinou. Na jar dokončuje svoj vývoj.

Samička motýľa kladie na spodnej strane listov bledožlté vajíčka s priemerom asi 1mm. Po troch dňoch sa začínajú liahnuť mladé larvy, ktoré sú asi len 1-2mm dlhé, avšak v priebehu najbližších 4 týždňov môžu dorásť až na 35-40mm. Vyliahnuté húsenice sú zelenožlté s čiernymi hlavami. Staršie húsenice majú zelenožlté alebo žlté telo s hrubými čiernymi a tenkými bielymi pásikmi pozdĺž celej dĺžky tela.

Larvy sa hneď po vyliahnutí začínajú kŕmiť na listoch a výhonkoch krušpánu. Mladé larvy obžierajú spočiatku len jemnejšie časti listov. Listy nie sú úplne zničené, ale je možné na nich pozorovať ožer v malých rovnomerných líniách. Tieto poškodené listy neskôr odumrú. Staršie larvy sú oveľa nebezpečnejšie a najviac škodlivé. Masívne a kompletne ožierajú listy, prípadne kôru a vetvičky. Niekedy zanechávajú tenký pás po obvode listu alebo v jeho strede. Počas ožeru produkujú a zanechávajú okolo vetvičiek a listov vlákna podobné pavučine. S pomocou týchto vlákien dokážu vytvoriť úkryt z listov krušpánu a chrániť sa v ňom proti škodcom, počasiu aj ochranným prostriedkom. Vyprodukované vlákna sú veľmi lepkavé a silné, čo sťažuje prenikaniu pesticídov. Na hostiteľských rastlinách je zvyčajne viditeľný zelený guľový trus.

Na začiatku premeny na motýle dochádza k určitému zmršťovaniu tela húsenice, kukla je 25-30mm dlhá, najprv zelená s hnedými pozdĺžnymi obrysmi, neskôr viac hnedá. Motýľ môže dosiahnuť rozpätie krídel približne 40-45mm. Charakteristickým znakom je biely medzník v strede na prednej hrane predného krídla v tvare polmesiaca. Môžeme pozorovať dva varianty dospelcov. Najbežnejšia je zväčša biela s hnedými vonkajšími okrajmi, zatiaľčo druhá je úplne svetlohnedá. Veľmi zriedkavé farebné varianty majú úplne hnedé farebné krídla s výnimkou bielych polovičných polmesiacov. Život motýľa je však pomerne krátky, iba 4 až 5 dní. Pri teplotách presahujúcich 7°C motýľ opustí svoju kokónu. Po spárení samička ukladá svoje vajcia na spodnej strane listov neinfikovaných rastlín.

Vijacka krušpánová - Cydalima Perspectalis - motýľ

Preventívne opatrenia a boj proti vijačke.

Najlepšou prevenciou pred zničením živého plotu z krušpánu je pravidelná kontrola. Dávajte pozor na symptómy opísané vyššie a pri výskyte prvých húseníc vykonajte okamžité opatrenia. Pri kúpe nových sadeníc by ste mali pozorne vykonať prehliadku rastlín, aby sa do vašej záhrady dostali len zdravé rastliny. Sieť nad rastlinami zabraňuje kladeniu vajíčok motýľmi, avšak tým sa tiež stráca okrasná hodnota krušpánu.

Ak už na rastlinách spozorujete mladé húsenice, je na mieste použiť syntetické insekticídy. Sú účinné, ale musia byť dôkladne aplikované aj vo vnútri krušpánu a pod listami. Veľmi dobré skúsenosti hlásia pestovatelia s použitím prípravkov Karate alebo Dursban. Postrek vykonávame podvečer. Ošetrenie postrekom sa musí opakovať trikrát v intervale približne desiatich dní, pretože väčšinou postihuje len mladé larvy (postrek nemá vplyv na nakladené vajíčka). Napadnutý krušpán po ošetrení podporíme pohnojením ku koreňom.

Ďalšou z foriem obrany je použitie feromónových pascí (priťahujúce dospelé samce). V prípade ak sa nám podarí lapiť samcov vijačky, predídeme oplodneniu dospelých samíc a preto kontrolujú závažnosť poškodenia. Tiež môžu poslúžiť ako forma signalizácie výskytu škodcu. Feromónové pasce musia byť v prevádzke od marca - apríla až do októbra - novembra.

Kontrolované pozorovanie.

Na nižšie uvedených obrázkoch je zaznamenaný vývojový priebeh u vybraných jedincoch. Pozorovanie prebiehalo od 23.7. pri spozorovaní prvých príznakov výskytu vijačky krušpánovej a nájdení húseních v rannom štádiu vývoja. Pozorovanie bolo ukončené 2.9. v bode vykuklenia motýľa. Ako ošetrenie proti húseniciam bol použitý 27.7. postrek karate zeon v koncentrácii (5ml/15litrov) na polovicu výsadby a dursban v koncentrácii (10ml/15litrov) na druhú polovicu výsadby. Postrek bol vykonaný dôkladne, nie však nejako presne cielene, na zhruba 1500 rastlinách.

V čase písania tohto článku (15.9.) žiadne nové ohniská výskytu vijačky zaznamenané na kontrolovanej vzorke nájdené nie sú. Z toho jednoznačne vyplýva skutočnosť, že správne vykonaný postrek dokáže zabrániť ďalšiemu množeniu škodcu v našej záhrade. Stále však musíme rátať z možnosťou náletu motýľov z okolitých záhrad. Krušpán je vďaka svojej nenáročnosti veľmi rozšírenou drevinou, avšak v mnohých záhradách či parkoch sa mu nedostáva ani základná starostlivosť, nie to ešte údržba či ošetrenie. Preto i po vykonaní opatrení v našej záhrade mu musíme venovať pozornosť a občas rastliny preventívne kontrolovať.